Športový beh Atletika a úplné vysvetlenie

Beh je frekvencia rýchlych krokov, ktoré pri vykonávaní spôsobujú, že telo má tendenciu sa vznášať, pretože vždy je na zemi len jedna noha. V atletike sa beh delí na päť športov, a to beh na krátke trate, beh na stredné trate, beh na dlhé trate, prekážky a štafetový beh. Každý typ behu má iné techniky a pravidlá. Tu je pre vás úplnejšie vysvetlenie.

Beh v atletike

Bežecké športy sa dajú rozdeliť do piatich, nasleduje vysvetlenie a rozdiely jednotlivých odvetví.

1. Beh na krátke vzdialenosti

Beh na krátke vzdialenosti sa začína štartom z drepu Beh na krátke vzdialenosti patrí medzi atletické bežecké odvetvia, na ktorých sa súťaží na vzdialenosti 100 m, 200 m a 400 m. Pri behu na krátke vzdialenosti budú súťažiaci bežať naplno (šprint), preto sa tieto preteky často označujú aj ako šprint. V pretekoch na krátku vzdialenosť sa používa štartovacia technika štart z drepu a bežci musia položiť nohy na štartovací blok pred začiatkom zápasu. Rozhodca dá postupne signál, a to „Vôľa“, „Pripravený“ a „Áno“. Signál „Áno“ možno vykonať aj výstrelom z pištole. V každej fáze tága zmení bežec svoju polohu tela na štarte z úplného podrepu na postupné stúpanie. Keď zaznie slovo „Áno“ alebo výstrel, bežec sa rozbehne. V bežeckých súťažiach je technika štartu veľmi dôležitou etapou. Pretože ak bežec urobí tri chyby na štarte, môže byť z pretekov diskvalifikovaný. Súťaž v behu na krátke trate vo veľkých súťažiach prebieha v 4 etapách, a to prvé kolo, druhé kolo, semifinále a finále.

2. Beh na stredné trate

Preteky na stredné trate absolvujú vzdialenosť 800 alebo 1500 m Ďalším odvetvím behu je beh na stredné trate. V atletike sa beh na stredné trate delí na dve vzdialenosti, a to 800 m a 1 500 m. Pri behu na 800 m sa používa technika štart z drepu. Medzitým na dlhšiu vzdialenosť bežci štartujú z miesta. Na rozdiel od bežcov na krátke trate, ktorí dokážu vynaložiť všetku svoju silu na začiatku pretekov, bežci na stredné trate, najmä tí, ktorí prekonajú vzdialenosť 1 500 m, musia byť veľmi dobrí v zvládaní vytrvalosti a rýchlosti. Nasleduje technika behu na stredné vzdialenosti, ktorú je potrebné zvážiť.
  • Telo by malo byť vždy uvoľnené a uvoľnené.
  • Švih paží by mal byť príliš vysoký ako pri behu na krátke vzdialenosti.
  • Pri behu sa predkloňte asi 15 stupňov od zvislej čiary.
  • Pevná dĺžka kroku a šírka tlaku na predný švih stehna Dĺžka kroku musí zodpovedať dĺžke nohy.
  • Kolená dostatočne zdvihnuté (nie tak vysoko ako pri šprinte).
Medzitým je technika štartu z miesta v pretekoch na stredné vzdialenosti nasledovná.
  • Keď rozhodca dá signál „Pripravený“, od bežcov sa očakáva, že vykročia vpred a stoja rovno za štartovou čiarou.
  • Keď je signál "pripravený", bežec umiestni ľavú nohu vpredu a pravú nohu vzadu, ale ešte nevstúpil na štartovaciu čiaru. Telo je vyrobené tak, aby sa naklonilo dopredu.
  • Na signál „Áno“ bežec začne bežať pomalším tempom.

3. Beh na dlhé trate

Diaľkový bežecký maratón na diaľnici Diaľkový beh v atletike je bežecká súťaž na vzdialenosť viac ako 5000 metrov. Bežecké vzdialenosti, o ktoré sa často bojuje, sú 5 000 metrov, 10 000 metrov a 42 195 metrový maratón. Preteky na 5 000 m a 10 000 m sa môžu konať na dráhe štadióna alebo na diaľnici. Pri behu maratónu sa zvyčajne koná na ceste, pretože prejdená vzdialenosť je veľmi dlhá. Tak ako pri iných bežeckých súťažiach, aj v behoch na dlhé trate sa o víťazovi rozhoduje najrýchlejší čas na dojazd do cieľa. V praxi však musia bežci na dlhé trate dobre zvládať energiu a dych, aby preteky dobre dokončili. Pretože súťaž bude trvať dlho, technika dýchania pri behu na dlhé trate zohráva veľmi dôležitú úlohu. Techniky dýchania, ktoré bežci na diaľku často používajú, sú:
  • Dýchanie z úst
  • Časté používanie brušného dýchania
  • Krátke, plytké nádychy
  • Pravidelné a rytmické dýchanie
  • Ovláda dýchanie počúvaním zvukov dýchania
Pri behu budú bežci na dlhé trate využívať ako oporu vonkajšiu podrážku stredného chodidla. Štart používaný v tomto športe je stály štart.

4. Štafetový chod

Štafetový bežec podáva hokejku ďalšiemu bežcovi. Štafetový beh alebo nepretržitý beh je bežecký pretek, ktorý sa uskutočňuje v tímoch a každý hráč v tíme musí prejsť určitú vzdialenosť predtým, ako dá pretekársku spojovaciu palicu (štafetu) spoluhráčovi v pred ním. Tento proces sa bude niekoľkokrát opakovať, kým posledný pretekár v tíme nedosiahne čiaru. Štafetový bežecký tím vo všeobecnosti pozostáva zo štyroch bežcov, a to prvého bežca, druhého bežca, tretieho bežca a štvrtého bežca. Počet štafetových bežcov však môže byť upravený podľa súťažných kritérií na 2, 4, 8 alebo viac, pokiaľ je počet párny. Na oficiálnych súťažiach je počet štafetových bežcov súťažiacich v jednom tíme zvyčajne 4 osoby. Štafetové behy, o ktoré sa často bojuje, sú 4 x 100 metrov a 4 x 400 metrov. To znamená, že každá osoba v tíme musí zabehnúť 100 alebo 400 metrov, kým konečne dosiahne tímového kolegu, ktorý je na ďalšej pozícii a dá taktovku na pokračovanie v pretekoch. Prijímanie a dávanie palíc v štafetových pretekoch nie je možné vykonávať svojvoľne. Nasledovné sú známe techniky prijímania obušku v štafetovom chode:

• Technika prijímania obušku videním (vizuálne)

Bežec, ktorý dostane palicu, to robí joggingom a otáčaním hlavy, aby sa pozrel na palicu, ktorú mu dal predchádzajúci bežec. Príjem palice týmto spôsobom sa zvyčajne vykonáva pri počte 4 x 400 metrov.

• Technika prijímania palíc nevidením (nevizuálne)

Bežec, ktorý dostane palicu, to robí tak, že beží bez toho, aby sa pozrel na palicu, ktorú sa chystá dostať. Spôsob prevzatia hokejky bez pozerania sa zvyčajne používa v štafete na 4 x 100 metrov. Okrem toho, odovzdávanie a prijímanie obušku možno rozdeliť aj podľa smeru, v ktorom sa odovzdáva, a to takto:

• Technika podávania a prijímania palíc zdola

Táto technika sa zvyčajne vykonáva, ak bežec drží palicu v ľavej ruke. Príjemca sa pripraví na prijatie tyčinky dlaňou smerom nadol. Pred odovzdaním obušku bežec nesúci palicu s ňou švihne zozadu dopredu a podá ju zospodu, v smere k dlani príjemcu.

• Technika podávania a prijímania palíc zhora

Pri tejto technike bude dlaň obdarovaného smerovať nahor a darca obušku položí obušok podľa smeru dlane obdarovaného. V štafetovom behu budú palice nosené ľavou rukou akceptované aj ľavou rukou a naopak.

5. Beh na bránku

Bežci musia skákať cez bránku v pretekoch s prekážkami Bežecké športy, ktoré sa vykonávajú preskakovaním cez bránku, sa nazývajú beh cez prekážky alebo prekážky. Súťaží sa v troch vzdialenostiach, a to 100 metrov pre ženy, 110 metrov pre mužov a 400 metrov pre ženy a mužov. V atletickej súťaži sa na každej dráhe umiestni 10 prekážok s nasledujúcimi pravidlami:
  • V behu na 100 metrov prekážok je vzdialenosť od štartovacieho bodu k prvému cieľu 1,13 metra a od prvého cieľa k druhému cieľu atď. je 8,50 metra. Vzdialenosť od posledného cieľa do cieľa je 10,50 metra.
  • V behu na 110 m prekážok je vzdialenosť od štartu k prvému cieľu 13,72 metra a od prvého cieľa k druhému cieľu atď. je 9,14 metra. Vzdialenosť od posledného cieľa do cieľa je 14,02 metra.
  • V behu na 400 metrov prekážok je vzdialenosť od miesta štartu k prvému cieľu 1,14 metra a od prvého k druhému cieľu 35 metrov. Vzdialenosť od posledného cieľa do cieľa je 40 metrov.
Medzitým má použitý cieľ aj určité pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať, a to:
  • Bránky musia byť vyrobené z kovu alebo iného vhodného materiálu.
  • Výška bránky v behu na 100 metrov s prekážkami je 0,84 metra a na 110 metrov musí byť 1,067 metra. Pre ženy na 400 metrov sa používa výška bránky 0,762 metra a pre mužov 0,914 metra.
[[Súvisiaci článok]]

Poznámky od SehatQ

V atletike sú rôzne odvetvia behu a každé má svoju techniku, ktorú si treba osvojiť. Beh môže byť zdravou fyzickou aktivitou, ako aj cvičením fyzickej obratnosti.